Vzhľadom k viacerým požiadavkám o informácie o podmienkach zmenovej a nočnej práce ako aj vplyvu tejto práce na ľudský organizmus, uverejňujeme jej legislatívnu úpravu, ako aj vplyv na zdravotnú záťaž prác v dvoj a troj zmenovej, prípadne nepretržitej prevádzke.

Ľudský organizmus je na zmenovú prácu len čiastočne prispôsobený a od zamestnanca pracujúceho v zmenovom režime vyžaduje aj zmeny v spôsobe života. Narúša sa spánkový rytmus, mení sa poradie základných aktivít ( práca, rodinné záležitosti, regenerácia, spánok), je ovplyvnená možnosť využívania voľného času a spoločenská aktivita človeka. Dôsledky možno pozorovať na celkovom stave organizmu. Hlavne psychologické a psychosociálne dôsledky. Pre niektoré osoby zmenová práca znamená nielen pocit nepohody, ale pôsobí ako nadmerná záťaž a ako jeden z faktorov pri zlyhaní človeka. Desynchronizácia časových rozvrhov je najvýznamnejšia v nepretržitých prevádzkach zahrňujúcich nočné zmeny.

Ako nočná práca sa hodnotia práce vykonávané v čase medzi 22. a 6. hodinou. Pre účely Zákonníka práce, sú to tie, ktoré sa vykonávajú v noci a vykonávajú sa pravidelne v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo najmenej 500 hodín za rok.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu nočnej práce zamestnanca. Pri nočnej práci sa kladie väčší dôraz na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci, a to pred zaradením na túto prácu, ďalej pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok a kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce a v prípade, ak o to požiada tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov. Náklady na posúdenie zdravotnej spôsobilosti znáša zamestnávateľ.

Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci, vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.

Zamestnávateľ je povinný pravidelne prerokúvať organizáciu práce v noci so zástupcami zamestnancov. Pri pravidelnom zamestnávaní zamestnancov v noci je zamestnávateľ povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce a zástupcov zamestnancov – odborový orgán, ak si to vyžadujú.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby ochranné a preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci. Zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov nočnou prácou, je povinný upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce.

Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.

Prísnejšie kritériá pre pracovný čas v noci sa uplatňujú pre zamestnancov, ktorí vykonávajú ťažkú telesnú alebo duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia . V týchto prípadoch práca v noci nesmie presiahnuť 8 hodín v priebehu 24 hodín. Okruh týchto prác musí zamestnávateľ vymedziť vo vnútornom predpise a dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

Prečo sa uplatňujú pre nočnú prácu uvádzané požiadavky a ako sa nočná práca odráža na zdraví človeka ? Túto problematiku sme konzultovali s odbornými pracovníkmi z Ústavu práce a rodiny a Úradu verejného zdravotníctva.

Bolo poukázané na nasledovné vplyvy nočnej práce :

– Nočná práca je v rozpore s prirodzeným biologickým rytmom organizmu. Plná adaptácia na ňu nie je možná a každá adaptácia je zároveň záťažovým faktorom.

– sústavná nočná práca je neprirodzená pre biorytmus človeka (je mimo biorytmu) a preto sa nemôže odporúčať,

– pre organizmus človeka je prirodzená ranná aktivita a po nočnej práci dochádza počas dňa ku kúskovaniu odpočinku (delenému spánku) v dôsledku rušivých momentov počas dňa,

– v noci všetky orgány človeka okrem pečene, znižujú svoju činnosť,

– počas nočnej práce je viac zaťažovaný kardiovaskulárny systrém, zažívacie a tráviace ústroje a močový systém, v dôsledku čoho dochádza k poruche trávenia, zvýšenému tlaku a iným poruchám vnútorných orgánov,

– práca v noci zvyšuje nervozitu a môže prerásť do agresivity,

– nočná práca, nevyhovuje z hľadiska rodinnej politiky,

Uvedené skutočnosti by sa mali tiež odraziť vo vyhodnotení nebezpečenstiev, ohrození a rizík (§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 124/2006 Z.z.) .

Vlastnosti ľudského organizmu sú charakteristické tým, že jeho funkcie, na všetkých úrovniach prebiehajú v rytme. Striedanie periód rôznej úrovne aktivity a relatívneho pokoja prebieha v jednotlivých orgánoch a funkciách v rozdielnych časových intervaloch: cirkadianny rytmus (striedanie fáz bdenia a spánku) – 24 hodín, infradianny rytmus – perióda dlhšia ako 24 hodín (napr. menštruácia), ultradianny rytmus – perióda kratšia ako 24 hodín (srdcová činnosť, dychová frekvencia,, mozgové vlny, zrakové vnímanie atď.). Biorytmicita (cirkadianne rytmy, zmeny telesnej teploty, systolického a diastolického tlaku, dychovej frekvencie, i niektorých psychických funkcií) ovplyvňuje pracovnú pohotovosť k telesnej a duševnej činnosti. Z hľadiska výkonovej kapacity človeka je významný vzťah medzi vnútornými (biologickými) rytmami a vonkajšími (objektívnymi) rytmami (striedanie ročných období, dňa a noci, zmeny teploty, atmosférického tlaku atď.), ktoré vplývajú na priebeh bdenia a spánku, vhodnosť začiatku pracovnej doby, dĺžku a priebeh odpočinku. Pri nevhodnom striedaní pracovných zmien sa môže narušiť synchronizácia medzi vnútornou a vonkajšou rytmicitou.

Zmenovú a nočnú prácu je z uvedených dôvodov potrebné organizovať tak, aby sa zabezpečili požiadavky ekonomického využívania výrobných kapacít a zároveň aj požiadavky orientované na zachovanie práceschopnosti a plnohodnotného života ľudí.

Spracoval : Mgr. Jozef Rajzinger, PhD.