Riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uskutočňovanie politiky BOZP si vyžaduje definovanie princípov zabezpečenia účasti zamestnancov v tejto oblasti a tiež určiť spôsoby, ako napĺňať požiadavky zákonných ustanovení. Zamestnávateľ v záujme efektívneho riadenia a funkčnosti systému musí bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov zabezpečovať v súlade s celoštátnou legislatívou a zaviesť štandardné postupy pre jej realizáciu.

S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú ( ods.1 § 229 ZP ).

Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok

a.) spolurozhodovaním,

b.) prerokovaním,

c.) právom na informácie,

d.) kontrolnou činnosťou.

Zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom zástupcov zamestnancov uplatňovať svoje práva, vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov, ak zákon neustanoví inak ( ods. 4., 5. § 229 ZP).

Podľa ustanovenia § 11a ods. 1 ZP zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcom zamestnancov je aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, podľa osobitného predpisu (Zák 124/2006 Z.z.).

Oblasť BOZP upravuje Zákon č. 124/2006 Z.z. , ktorý nahradil Zákon č.330/1996 Z.z. a preto bola pôvodná verzia tohto materiálu aktualizovaná :

§ 10 Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov -

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa k :

a.) návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k
návrhu programu jej realizácie a ich vyhodnoteniu

b.) návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu a k pracovisku,

c.) návrhu na určenie odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych ochranných služieb a k úlohám podľa §8 ods.1 písm. a), § 21 ods. 1, §22 ods.1 a § 26 ( prvá pomoc, preventívne a ochranné služby, bezpečnostnotechnická služba,pracovná zdravotná služba).

d.) vykonávaniu preventívnych a ochranných služieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú dodávateľským spôsobom.

e.) posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany.

f.) pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľ vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení.

g.) spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a určených odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb.

h.) plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 7 ku školeniu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

§ 19 Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť -

1.) Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.

2.) Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa ktorý vykonáva činnosti podľa prílohy 1 (zák 124/2006 Z.z. - činnosti s vyšším rizikom) môže zastupovať najviac 50 zamestnancov. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.

3.) Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený

a.) vykonávať kontroly na pracoviskách a overovať plnenie opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b.) vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach, ovplyvňujúcich bezpečnosť a zdravie pri práci, tie môže prerokovať s odborovou organizáciou alebo so zamestnaneckou radou, ktorá pôsobí u zamestnávateľa a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore pod podmienkou, že sa nevyzradia utajované skutočnosti chránené osobitnými predpismi,

c.) spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

d.) požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov, ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,

e.) zúčastňovať sa rokovaní organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania a ďalších udalostí podľa § 17, (pracovných úrazov,iných úrazov, chorôb z povolania, nebezpečných úrazov a závažných priemyselných havárií) merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa kontrol vykonávaných príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol a plnení uložených opatrení, meraní a hodnotení,

f.) predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce alebo dozoru u zamestnávateľa,

4.) Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, oprávnenia vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené zákonom NR SR č.124/2006 Z.z. , ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

5.) Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zabezpečiť na plnenie úloh podľa odseku 3 vzdelávanie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť podmienky na výkon ich funkcie.

6.) zamestnávateľ je povinný sprístupniť na svojich pracoviskách na obvyklom a voľne prístupnom mieste zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú.

§ 20 Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

1.) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov zriaďuje ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov.

2.) Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je oprávnená

a.) pravidelne hodnotiť stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a ďalších udalostí (pracovných úrazov, iných úrazov, chorôb z povolania, nebezpečných udalostí a závažných priemyselných havárií) a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok.

b.) navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

c.) vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,

d.) požadovať od zamestnávateľa a od orgánov dozoru nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.

3.) Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

4.) Ak u zamestnávateľ nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať zamestnanci.

Zákonné ustanovenia vychádzajú z poznatku, že komplexné informácie a možnosť ovplyvňovania procesov pri práci pozitívne vplývajú na kvalitu konania človeka v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pracovníci vždy môžu k uvedeným činnostiam prispieť a často je ich podrobná znalosť pracovnej činnosti nenahraditeľná.

§ 237 ods.2 ZP preto ukladá zamestnávateľovi, aby vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov najmä

a.) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je

ohrozená zamestnanosť,

b.) zásadné otázky podnikovej sociálnej politiky, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a

pracovného prostredia,

c.) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných

podmienkach,

d.) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestná-

vateľa alebo jeho častí, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy

zamestnávateľa,

e.) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia

zamestnancov.

Požiadavka aby zamestnávateľ umožnil zamestnancom, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a príslušnému odborovému orgánu zúčastňovať sa na riešení problematiky BOZP je tiež uplatnená v príslušných nariadeniach vlády -

§ 47 ods. 4 ZP, ukladá zamestnávateľovi povinnosť predkladať zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol.

V záujme plnenia uvedených legislatívnych predpisov je v danej organizácii a jej riadiacich dokumentoch potrebné ustanoviť postup ako sa zamestnanci zúčastňujú na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v otázkach :

1.) Koncepcia politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jej realizácia,

2.) Navrhovanie, výber a hodnotenie pracovných prostriedkov, technológií,

3.) Hodnotenie pracovného prostredia a pracoviska,

4.) Bezpečnostné predpisy,

5.) Posudzovanie rizika a jeho prijateľnosti,

6.) Určovania a vykonávania nápravných opatrení,

7.) Vyšetrovania pracovných úrazov, chorôb z povolania,

8.) Poukázania na porušovanie zásad BOZP a požadovania nápravy,

9.) Prístup k dokumentom pre činnosť (technologické a pracovné postupy, výsledky merania škodlivých látok v pracovnom prostredí),

10.) Informovanosti o zástupcoch zamestnancov pre bezpečnosť na príslušnom pracovisku,

11.) Podmienkach na výkon funkcie zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, motivácia pre túto činnosť,

12.) Školenie zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť (termíny , rozsah, náplň a pod.),

13.) Komisia BOZP, jej ustanovenie a zloženie z odborných pracovníkov,

14.)Závery komisie BOZP a spôsob ich prerokovania vo vedení organizácie,

15.) Spôsob prerokovania - zásadných otázok podnikovej sociálnej politiky,

- opatrenia na zlepšenie hygieny,

- rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii alebo zmluvným podmienkam,

- stav, štruktúra a predpokladaný vývoj zamestnanosti,

- organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenia činnosti zamestnávateľa.

Nedostatky na pracoviskách sú v prevážnej miere dôsledkami nesprávnej organizácie práce. Plnenie citovaných úloh vychádza a legislatívnych predpisov, ktoré sú právne vymáhateľné. Často sa stretávame s argumentáciou, že legislatíva je v porovnaní s uvedenými požiadavkami neurčitá a chýbajú konkrétne presne stanovené požiadavky. Treba si však uvedomiť, že hlavným cieľom legislatívy je dosiahnuť kompromis medzi daným a možným a odráža pohľad tvorcov na to, ako systém prevencie funguje.

Cieľom tohto materiálu je upresnenie a konkretizácia úloh sociálnych partnerov pri zavádzaní a kontrole prvkov manažovania bezpečnosti práce tak, aby boli v súlade s citovanými právnymi požiadavkami podporovali etiku, rešpektovanie človeka a tvorili aktívnu súčasť integrovaného systému riadenia. Je nevyhnutné aby každý prvok systému bol vhodne integrovaný a využívaný v štruktúrach daného podniku alebo závodu. Pokiaľ popri jednom systéme pôsobí ďalší systém, ktorý nie je vhodne naviazaný na fungujúce štruktúry, môže tieto čiastočne, alebo úplne znefunkčniť (nevyhnutne sa vyskytujú situácie viackoľajnosti a narúšania efektívnej činnosti daných systémov), čo je na škodu veci a spoločnosti.

Aktívna účasť zamestnancov predstavuje hnaciu silu v úsilí o bezpečné a bezporuchové pracovisko, nakoľko vrcholový manažment sa o problémoch dozvedá často až keď je problém už veľmi vypuklý.

K uvedenému je aktuálny aj Aristotelov citát „ Zákon a spravodlivosť dávajú každému čo mu patrí. Priateľstvo a etika oveľa viac: hľadanie lepšieho s partnermi".

Mgr. Jozef Rajzinger,PhD.

republikový inšpektor BP