Ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy /angl.: MSD- musculosceletal disorders/ spôsobujú jednotlivcom veľa zdravotných problémov. Tieto sú podľa európskych štatistík najčastejšou príčinou závažnej dlhotrvajúcej bolesti a práceneschopnosti.

Hlavnými skupinami sú bolesti, zranenia chrbtice a poškodenia horných končatín, súvisiace s prácou, ktoré sú vo všeobecnosti známe ako „ poškodenia z opakovanej námahy". Najviac sú ohrození zamestnanci pri jednoduchých pracovných operáciách, kde sa vyžadujú vyššie fyzické výkony, ktoré si zdanlivo nevyžadujú skoro žiadne alebo len minimálne inštrukcie pre výkon práce. Zabúda sa však na oboznámenie so správnym rytmom práce, technikou vykonávania jednotlivých operácií, postupom a dodržiavaním správnych zásad, aby svaly neboli vystavované nežiadúcim tlakom a vibráciám.

V našich organizáciách sa pomerne často stretávame s prípadmi, keď pri bežne vykonávaných rutinných prácach dochádza k nadmernej záťaži podporno pohybovej sústavy, ktorá následne spôsobuje vyradenie zamestnancov z pracovnej činnosti. Pre ilustráciu uvádzam nasledovné dva príklady z nedávnej minulosti.

- Pri ukladaní formy (vážiacej 47 kg) pocítil pracovník prudkú bolesť a následne mu opuchla ruka. Lekár konštatoval natiahnutie kĺbov ruky vrátane lakťa.

- Pri dopĺňaní tekutiny z 25 litrovej kanvy pocítil pracovník bolesť chrbtice. Nakoľko bolesť neprestávala navštívil lekára, ktorý konštatoval natiahnutie svalov chrbtice.

Každá z týchto udalostí spôsobila pracovnú neschopnosť postihnutého zamestnanca, viac ako 42 dní.

V oboch prípadoch mali zamestnanci vo svojom zápisníku BOZP, v časti o výsledku vykonaní preventívnych lekárskych prehliadok, uvedené – schopný.

V prvom prípade postihnutý, vzhľadom na svoj vek a platných smerných hodnôt pre dvíhanie bremien, (o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami) prekročil váhový limit o 12 kg. V druhom prípade mohol postihnutý, vzhľadom na svoj vek a platným smerným hodnotám, manipulovať bremenom o váhe 40 kg. Teda smerná hodnota, pre váhový limit, nebola prekročená.

Väčšina poškodení podporno-pohybovej sústavy súvisí s hromadením poškodení, ktoré sú dôsledkom opakovaného vystavenia vysokej alebo nízkej záťaži v priebehu dlhšieho časového obdobia. Ale sú aj momenty, keď pri jednorazovej aktivite dôjde k nadmernej záťaži. Tak sme pri vyšetrovaní jednej udalosti zaznamenali aj prípad, keď sa zamestnancovi pri dvíhaní bremena ohol kovový implantát v stehennej kosti, čo si následne vyžiadalo nákladný a zložitý chirurgický zákrok.

Zákon NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.309/2007 Z.z. ukladá zamestnávateľovi v §6 ods. 1 písm. p) - zabezpečiť posudzovanie individuálnych schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami. Teda nie je možné, aby boli zamestnanci na práce, dvíhania a prenášania bremien, zaraďovaní len na základe svojho veku. Je potrebné, aby lekár pri posudzovaní zdravotnej schopnosti vychádzal z konkrétnej pracovnej činnosti zamestnanca, a tiež posúdenia rizík pre danú prácu a pracovisko. Tieto informácie musí mať bezpodmienečne k dispozícii pre možnosť komplexného posúdenia individuálnych daností každého jednotlivca. V opačnom prípade bude stále dochádzať v našich podnikoch k nežiadúcim udalostiam – zbytočnej strate zdravia a ekonomickým stratám.

Pre hodnotenie rizík, z hľadiska záťaže podporno-pohybovej sústavy, je potrebné poznať: organizáciu práce, usporiadanie pracoviska, ergonomické hľadiská a ich rešpektovanie, fyzické záťaže a faktory psychickej záťaže na danom pracovisku. Na individuálne schopnosti pri manipulácii s bremenami pôsobia tiež:zdravotný stav, fyzické schopnosti, vek, obezita a fajčenie. Tieto faktory môžu pôsobiť jednotlivo alebo kombinovane. Pri posudzovaní rizík – ich akceptovateľnosti je potrebné vychádzať z možného kombinovaného zaťaženia organizmu. Podľa vyjadrenia lekárov podnikových zdravotných zariadení, problémy bolestí z nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy majú aj sezónny charakter. To znamená, že problémy vystupujú viac do popredia v čase, keď je u zamestnancov viac fyzických aktivít v mimopracovnej dobe.

V uplynulom období Odborový zväz Chémia SR sledoval situáciu v podnikoch, kde je veľký podiel ručnej manipulácie vo výrobe a pracoviská so zobrazovacími jednotkami. Bolo konštatované, že v chemickom priemysle sa zameriavajú hlavne na technické riešenia problematiky nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy. Využíva sa malá mechanizácia, ale aj kontinuálne spracovanie výrobkov, kde sú vo zvýšenej miere obmedzené fyzicky náročné zásahy obsluhy daného zariadenia. Na prepravu surovín a výrobkov sa vo väčšine prípadov využíva systém dopravníkov a motorových vozíkov. Pracoviská so zobrazovacími jednotkami sú vybavované zariadením, s požadovanými parametrami. Tu sa jednotlivo vyskytli nedostatky, týkajúce sa kvality kresiel a umiestnenia monitorov.

V úvodnej časti spomínané prípady závažných úrazov poukazujú na potrebu sústavného sledovania týchto udalostí, ako aj na skutočnosť, že stále sú problémy s komplexným a koordinovaným prístupom zúčastnených subjektov. Každá zložka sa aktivizuje najmä v štádiu, keď je pre ňu problém akútny. Poskytovanie služieb pracovnej zdravotnej služby, v súlade so zákonom o ochrane a rozvoji verejného zdravia, je v začiatočných štádiách. Podniky by preto mali dbať o to, aby sa tento systém integroval do jestvujúcich štruktúr riadenia každej organizácie a nefungoval v rámci samostatných štruktúr len ako osobitná služba v zmysle zákona a dodávateľsko odberateľských vzťahov. Na toto treba dbať už pri uzatváraní zmlúv s oprávnenými subjektami pracovnej zdravotnej služby.

Na riešenie problematiky nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy je potrebný prístup integrovaného riadenia všetkých zložiek, pôsobiacich v oblasti prevencie rizík. Tieto musia mať vzájomne prepojenú štruktúru, pôsobiacu v rámci prevencie, zisťovaní porúch, rehabilitácie a opätovnej integrácie zamestnancov do pracovného procesu v každej organizácii. Len takto je možné dosiahnuť optimálny efekt z prostriedkov, ktoré sa vynakladajú na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Mgr. Jozef Rajzinger, PhD. - ECHOZ

Použitá literatúra :

European Agency for Safety and Health at Work – Chráňte svoje zdravie - obmedzte záťaž, Bilbao 2007