Podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce ďalšie skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy pod rozsah stanovený v tomto zákone možno dohodnúť v kolektívnej zmluve. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa , ktorú uzatvoril OZCH SR s príslušným zamestnávateľským zväzom je ustanovený najviac 37 1/2 hodinový týždenný pracovný čas bez zníženia mzdy.

Ustanovený týždenný pracovný čas je pracovný čas, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve pre všetkých zamestnancov alebo pre jednotlivé organizačné útvary.

Skracovanie pracovného času súvisí aj s udržaním pracovných miest. V tejto súvislosti sú zaujímavé ustanovenia o ofenzívnych a defenzívnych dohodách o pracovnom čase. Ofenzívne dohody vytvárajú priestor pre prijímanie zamestnancov za cenu zníženia pracovného času. Defenzívne dohody znamenajú udržanie zamestnanosti za cenu zníženia pracovného času.

Problematika úprav pracovného času v kolektívnych zmluvách vo vzťahu k zamestnanosti a mzdám sa ukazuje aktuálna práve v čase vysokej nezamestnanosti. Sleduje sa udržanie zamestnanosti pri kratšom pracovnom čase, teda defenzívne vyjednávanie.

Okrem skracovania pracovného času bez zníženia mzdy existuje pracovný pomer na kratší pracovný čas, upravený v § 49 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni a zamestnancovi patrí mzda zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na čiastočný úväzok sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v právach a povinnostiach v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnávateľ je povinný zrozumiteľným spôsobom informovať odborový výbor a zamestnancov o možnostiach pracovných miestach na čiastočný úväzok a na ustanovený týždenný pracovný čas.

Zdieľanie pracovného úväzku nastáva vtedy, ak dve osoby s prácou na čiastočný úväzok zdieľajú jeden pracovný úväzok. Na jedno pracovné miesto sa uzatvára pracovná zmluva s dvomi zamestnancami. Výhodou je možnosť voľby pracovného režimu, viac voľného času, zosúladenie práce s rodičovskými povinnosťami, väčší priestor pre iniciatívu, zvýšenie produktivity práce. Nevýhodou je v prípade núteného zavedenia tohoto režimu ako riešenia nedostatku pracovných miest nižší príjem a zvýšenie objemu personálno-organizačných činností.

Záujmom odborov je vyjednávať so zamestnávateľom o povinnosti vytvárať určitý počet zdieľaných pracovných miest za účelom udržania zamestnanosti najmä v prípadoch hromadného prepúšťania ako opatrenie na zmiernenie jeho nepriaznivých dôsledkov. Ďalej ako pomoc absolventom a mladým ľuďom, zamestnankyniam pri návrate do práce po skončení materskej dovolenky, zamestnancom v prípade zdravotných dôvodov a invalidným dôchodcom.

Špecifické formy pracovného pomeru na polovičný úväzok obsahujú zdieľanie pracovného miesta, postupný odchod do dôchodku, prácu na čiastočný úväzok po nástupe z materskej dovolenky, prácu na čiastočný úväzok v kombinácii s prácou na zmeny alebo pružným pracovným časom. Deľba práce je pevné prerozdelenie celkového pracovného zaťaženia medzi zamestnancov, s prerozdelenou mzdou s cieľom zaručiť zamestnanosť v krízovejšom období. Model sa tiež využíva na eliminovanie nadčasovej práce.

Kratší pracovný čas a iná úprava pracovného času - ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, môže zamestnávateľ povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, prípadne ho s ním dojednať za tých istých podmienok v pracovnej zmluve.

Dojednanie kratšieho než určeného týždenného pracovného času v pracovnej zmluve je odlišné od povolenia kratšieho pracovného času.

Pri úprave pracovného času je zamestnávateľ podľa § 164 Zákonníka práce povinný prizerať pri zaraďovaní zamestnancov aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti starajúcich sa o deti. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, je zamestnávateľ povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.