Prečo NIE superhrubej mzde

Z cieľov uvedených v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2010-2014:

- zavedenie superhrubej mzdy s príslušným navýšením hrubej mzdy a presunutie odvodovej povinnosti na zamestnanca,

- zavedenie odvodového bonusu za predpokladu fiškálnej neutrality a zohľadnenia dosahov na marginalizované skupiny obyvateľstva.

Prvé kroky odvodovej reformy

Zavedenie superhrubej mzdy:

- doteraz sú odvody záväzkom zamestnávateľa a po zavedení superhrubej mzdy sa stanú záväzkom zamestnanca, zamestnávateľ nebude platiť odvody,

- pri prechode na superhrubú mzdu sa zruší poistné zamestnávateľa na zdravotné a sociálne poistenie, okrem úrazového poistenia 0,8 % a o sumu, ktorú platil zamestnávateľ na poistnom na zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie vo výške 34,4 % sa zvýši hrubá mzda zamestnanca,

- zo superhrubej mzdy sa bude platiť jedno poistné na zdravotné poistenie a jedno poistné na sociálne poistenie zamestnancom, napriek tomu, že napríklad garančné poistenie je poistenie zamestnávateľa,

- úrazové poistenie by malo byť presunuté do súkromnej sféry, čo je nesprávne,

- platenie odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom má svoj význam a tradíciu,

- prípadná potreba zvýšenia odvodov do poistných fondov bude bremenom zamestnanca,

- zavedenie jednotnej sadzby odvodov (napríklad 19 % sociálne, živnostníci asi 13 %, dohodári asi 10 % a 9 % zdravotné po prepočte na superhrubú mzdu ) s jednotným stropom,

- základ dane sa nebude znižovať o odvody, základom dane bude superhrubá mzda,

- odvod do II. piliera sa nezníži, po prepočte na superhrubú mzdu bude 6,68 %

- nie je žiaden logický dôvod, aby sa na platení odvodov naďalej nepodieľali zamestnávatelia aj zamestnanci, pretože sa jedná o odloženú mzdu a spotrebu do budúcnosti, práve naopak:

- tripartitné zastúpenie v dozornej rade Sociálnej poisťovne ( záujem zamestnávateľov na správe týchto finančných prostriedkov), systémy by mali byť riadené transparentným spôsobom a pri zachovaní úlohy sociálnych partnerov, možnosť ovplyvňovať rozhodnutia

- kolektívne vyjednávanie - aby zamestnávateľ platil pripoistenie pre zamestnancov, najmä napríklad po zavedení komerčného poistenia na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, opätovný návrat k plateniu poistného zamestnávateľom,

- záujem zamestnávateľa na poistení zamestnancov, ktorí si nebudú môcť dovoliť komerčné poistenia, aby sa udržala kvalitná pracovná sila.

Superhrubá mzda patrí medzi prvé kroky pre zmeny sociálneho systému. Mení presun financií medzi štátom a občanom. Má vytvoriť základ pre odvodový bonus, ktorý bude znamenať zrušenie nemocenského a úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, rodinných prídavkov a ďalších príspevkov a dávok určených občanom. Tie sa majú nahradiť odvodovým bonusom vo výške životného minima, ktorý by podliehal rovnako ako iné príjmy dani a odvodom. Podstatou odvodového bonusu je zrušenie doterajšieho modelu sociálnych funkcií štátu v podobe zabezpečenia príjmu počas choroby, nezamestnanosti a sociálnej odkázanosti. Je potrebné postupovať v súlade s Ústavou SR, dohovormi MOP, Smernicami EÚ, Revidovanou Európskou sociálnou chartou a ďalšími normami.

Podstatou odvodového bonusu je zrušenie doterajšieho modelu sociálnych funkcií štátu v podobe zabezpečenia príjmu počas choroby, nezamestnanosti a sociálnej odkázanosti.

Daňovo-odvodový systém v SR rozlišuje hľadisko daňovo-odvodovej záťaže medzi zamestnancami a SZČO, pretože zamestnanecký pomer má svoje špecifiká oproti ostatným formám dosahovania príjmov fyzickou osobou prostredníctvom podnikania za účelom vytvorenia zisku. Príjem zamestnanca je pravidelne mesačne vyplácaná mzda na rozdiel od podnikateľa, ktorý má nerovnomerne rozložený príjem. Poistné odvody sú odloženou časťou mzdy pre prípad, že zamestnanec nemá z rôznych sociálnych dôvodov mesačný príjem. Možnosti zamestnanca vytvárať finančné rezervy sú obmedzené. Presun osôb z radov zamestnancov do radov SZČO je aj otázka simulovaných právnych úkonov a vymožiteľnosti práva, nie superhrubej mzdy. Odvody na Slovensku sú v eurách v rámci EÚ pomerne nízke a nebránia zamestnávateľom, aby prijímali zamestnancov.

Namiesto zbytočných hádok o superhrubej mzde by sa mala otvoriť diskusia o výške stropov pre jednotlivé druhy odvodov tak, aby zodpovedali dnešným potrebám financovania zdravotníctva, sociálneho systému a nepresúvať peniaze z jednotlivých fondov v Sociálnej poisťovni do fondu starobných dôchodkov. Dohodárov je potrebné zrušiť, živnostníci majú svoj režim.

Mala by sa otvoriť diskusia o výške stropov pre jednotlivé druhy odvodov tak, aby zodpovedali dnešným potrebám financovania zdravotníctva, sociálneho systému a nepresúvať peniaze z jednotlivých fondov v Sociálnej poisťovni do fondu starobných dôchodkov.

Kontraproduktívne pôsobí zrušenie odpočítateľných položiek, rušenie systému znižovania nezdaniteľnej časti základu dane, zdaňovanie štátnej prémie stavebného sporenia či platenie odvodov z odstupného, odchodného či príspevkov zo sociálneho fondu. Po zavedení odvodového bonusu by nemal vznikať nárok na zníženie základu dane o povinne zaplatený odvod, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na manželku, daňový bonus na dieťa, nezdaniteľnú časť pri platbách na doplnkové dôchodkové sporenie, z daňového systému vypadnú sociálne aspekty.

Zmeny v daňovo-odvodovom systéme majú priniesť vyššie dôchodky väčšine živnostníkov, zavedenie superhrubej mzdy platenie odvodov len zamestnancami. Zavedenie odvodového bonusu ale dôchodky zruší, rovnako ako ďalších vyše sedemdesiat dávok. Ak sa uvádza, že súčasťou zmeny odvodového systému je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov, je potrebné doplniť materiál o dopad tejto zmeny na jednotlivé dávky. V Dohovore MOP č. 102 sa uvádza: Členský štát preberá všeobecnú zodpovednosť za náležité zabezpečenie dávok podľa tohto dohovoru a prijme všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, musí zabezpečiť, ak je to potrebné, že sa budú pravidelne realizovať potrebné štúdie a výpočty v oblasti poistnej matematiky týkajúce sa finančnej rovnováhy a vždy pred každou zmenou dávok, poisťovacích príspevkov alebo daní, ktoré majú slúžiť na krytie sociálnych udalostí, ktoré prichádzajú do úvahy.

Hrozí bez odvodovej reformy krach verejných financií ? Problémom sú chýbajúce peniaze na zaplatenie 9 % poistného na starobné poistenie do druhého piliera, ktoré bolo potrebné už dávno prehodnotiť. Suma, ktorá v systéme sociálneho poistenia chýba a zvyšovanie majetku v druhom pilieri, je sprevádzané zvyšovaním zadlžovania štátu. Otázka znie, či sa nepodcenili náklady na prechod na druhý pilier dôchodkového poistenia.

Nesúhlas s presunom úrazového poistenia do komerčnej sféry.

Nesúhlas so zrušením fondového hospodárenia Sociálnej poisťovne.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – navrhujeme zrušiť

–nesúhlas so zníženou sadzbou 10 %,

- so zavedením odvodovej odpočítateľnej položky,

- so zvyšovaním zákonného limitu na počet hodín, ktoré môžu osoby ročne odpracovať

na základe dohôd o vykonaní práce mimo pracovného pomeru.