Kolektívne pracovnoprávne vzťahy

Kolektívne vyjednávanie je rozhodujúcou a najdôležitejšou formou utvárania a rozvíjania právnych vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom.

Cieľom kolektívneho vyjednávania je úprava pracovných podmienok vrátane:

• mzdových podmienok,
• podmienok zamestnávania,
• vzťahov medzi zamestnávateľmi (alebo ich organizáciami) a zamestnancami (alebo ich organizáciami).

Zmena podmienok, ktoré upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, je možná ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. (§ 231 ods. 1 a 2 Zákonníka práce)

Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní existujú dva stupne kolektívnych zmlúv:

• podniková kolektívna zmluva,
• kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Podniková kolektívna zmluva

Podniková kolektívna zmluva sa uzatvára medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou.

U zamestnávateľa plní nasledovné významné funkcie:

• je právnym nástrojom dosiahnutia a udržania sociálneho mieru u zamestnávateľa,
• je prameňom práva,
• je právnym nástrojom spolupráce medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich odborovými organizáciami,
• prostredníctvom podnikovej kolektívnej zmluvy možno zlepšovať pracovné, sociálne a životné podmienky zamestnancov.

§2 ods. 3 písm. a) zákona o kolektívnom vyjednávaní

Kolektívna zmluva 

Kolektívna zmluva je výsledkom kolektívneho vyjednávania. Upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami alebo zamestnávateľom a odborovou organizáciou.

Kolektívna zmluva v praxi predstavuje kompromis medzi záujmami a strategickými zámermi zamestnávateľa a zamestnancov .

Sociálne výhody, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania vyjednané v kolektívnej zmluve platia pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa, nielen pre členov odborov.

Predmet kolektívnej zmluvy

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť priaznivejšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania nad rámec právnych predpisov.

Predmetom kolektívnej zmluvy môžu byť nasledujúce oblasti, ktoré upravuje Zákonník práce:

• vyjednávanie o mzdách,
• skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy,
• predĺženie dovolenky na zotavenie o ďalšie týždne nad zákonnú výmeru,
• stanovenie výhodnejších podmienok pre poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach v práci z dôvodu všeobecného záujmu a pri dôležitých osobných prekážkach v práci,
• poskytovanie voľna, prípadne finančných prostriedkov na vzdelávanie zamestnancov,
• poskytovanie príspevkov na regeneráciu zamestnancov a podpora športových a kultúrnych aktivít,
• bližšie vymedzenie okruhu zamestnancov prípadne i bývalých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ poskytuje stravovanie,
• vyššie odstupné alebo odchodné nad minimá ustanovené v Zákonníku práce.

Predmetom kolektívnej zmluvy môžu byť nasledujúce oblasti, ktoré upravujú iné právne predpisy:

• zvýšenie dennej výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

§ 8 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

• doplnkové dôchodkové sporenie,

§ 2 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a ďalšie plnenia

Predmetom kolektívnej zmluvy môžu byť aj ďalšie inštitúty, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú, a ktoré sú voľne upraviteľnými ustanoveniami vyplývajúcimi zo Zákonníka práce alebo z osobitných predpisov.

Odborová organizácia má právo na:

• kolektívne vyjednávanie,
• spolurozhodovanie (§ 233 ods. 4 Zákonníka práce), ktoré zahŕňa aj právo odborovej organizácie dohodnúť si rozsah spolurozhodovania,
• prerokovanie (§ 233 ods. 4 Zákonníka práce), ktoré zahŕňa aj právo odborovej organizácie dohodnúť si rozsah prerokovania,
• kontrolu plnenia záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
• informácie,
• kontrolnú činnosť (§ 149 Zákonníka práce).

Rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“).

^ Hore ^