Nie návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, nie superhrubej mzde

Na rozdiel od pána ministra Mihála máme vážne obavy z pripravovaných zmien sociálneho systému na Slovensku, ktoré prinášajú zmenu presunu financií medzi štátom a občanom v právnej norme v Návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je pravdou, že pracujúci občania si „možno" polepšia z hľadiska čistých miezd a zamestnávatelia si polepšia, že nebudú platiť odvody. Ale polepšia zamestnanci si aj z hľadiska sociálneho a zdravotného poistenia a svojich možností rozhodovať o týchto financiách ?

Rozhodne sa suma mzda a odložená mzda (poistné) výrazne zníži a zvýši sa daňové zaťaženie.

Súčasťou návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti je aj dramatické zníženie výšky poistného na sociálne a zdravotné poistenie zo súčasných 48,6 % (35,2 % z vymeriavacieho základu plateného zamestnávateľom a 13,4 % z vymeriavacieho základu plateného zamestnancom) na 28,6 % (0,6 % z vymeriavacieho základu plateného zamestnávateľom na úrazové poistenie a 28 % z vymeriavacieho základu plateného zamestnancom). Zamestnávateľ nebude platiť poistné na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie a ani príspevok na II. pilier. Nová sadzba zamestnanca poistného na zdravotné poistenie sa navrhuje 9 % z vymeriavacieho základu a nová sadzba na sociálne poistenie 19 %.

To znamená, že poistné vo výške 48,6 % sa zníži na poistné vo výške 28,6 % aj keď z vyššieho vymeriavacieho základu.

Zamestnanec ako platca poistného bude platiť nižšie poistné, ako je teraz súčet poistného, ktoré platili zamestnávateľ a zamestnanec spolu. Hrubá mzda zamestnanca sa zvýši o 34,4 %, ale bude platiť daň aj z poistného a znižuje sa odpočítateľná položka. Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, do ktorých sa zahrnuje aj poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu.

Teda o vzniknutý rozdiel sa nezvýši čistá mzda zamestnanca, ale zamestnanec ho odvedie do štátneho rozpočtu a tým sa mení objem peňazí, ktoré si zamestnanec odkladá na svoje budúce dávky a dôchodky a zvyšuje sa objem peňazí odvedený do štátneho rozpočtu.

Zmeny v daňovom systéme spôsobia, že odvody budú nižšie, čiže Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne dostanú od menej, ale chýbajúce financie sa doplnia z vyšších daní, teda zo štátneho rozpočtu. Poisťovňa bola kedysi tripartitne riadená, dnes majú tí čo platia zastúpenie len v dozornej rade. Sociálna poisťovňa má namiesto tripartitnej správnej rady jedného riaditeľa. Je to rozhodovanie o nás bez nás.

Daňové zaťaženie pre zamestnancov je vysoké, odvody si budú platiť len zamestnanci, čo nebude stačiť na financovanie súčasného systému. Navrhuje sa zvyšovanie dôchodkového veku a znižovanie a zrovnávanie dôchodkov. Prípadná potreba zvýšenia odvodov do poistných fondov bude bremenom zamestnanca, na druhej strane, neexistuje ochrana zamestnanca, aby mu zamestnávateľ v ďalšom mesiaci prepočítanú mzdu neznížil, alebo aby je priznal prijatým zamestnancom.

Garančné poistenie nebudú platiť zamestnávatelia ale bude to štátna sociálna dávka. Účelom garančnej dávky je uspokojovanie nárokov zamestnanca pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa, zaplatíme si to z daní.

Novoprijatí zamestnanci do pracovného pomeru za tú istú mzdu ako v súčasnosti budú mať výrazne nižšiu čistú mzdu, zamestnávateľ ušetrí na nákladoch, zvýši sa príjem štátu z daní.