Zákon o kolektívnom vyjednávaní (č. 2/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) je základným právnym predpisom upravujúcim procesnú stránku kolektívneho vyjednávania o kolektívnych zmluvách. Upravuje pravidlá pre uzatváranie kolektívnych zmlúv, postup pri riešení kolektívnych sporov, postup pri uplatnení práva na štrajk a na výluku.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní sa obsahom kolektívnych zmlúv zaoberá iba všeobecne tým, že:
Zákon o kolektívnom vyjednávaní predovšetkým upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Prípadná súčinnosť štátu pri kolektívnom vyjednávaní je výnimočná a je umožnená len pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie, ktorá zmluvu uzavrela, pri uložení a oznamovaní uloženia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Zbierke zákonov SR a poskytovaní rovnopisov týchto zmlúv žiadateľom, ako i pri určení sprostredkovateľa a rozhodcu.
Zákon definuje subjekty kolektívnych zmlúv, ktorými sú príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie.
Podľa toho, kto kolektívnu zmluvu uzatvára, poznáme kolektívne zmluvy podnikové uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzavreté pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov, prípadne medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov.
Za uvedené subjekty rokujú o kolektívnej zmluve oprávnené osoby. Sú nimi zástupca príslušného odborového orgánu za zamestnancov a štatutárny orgán alebo iný oprávnený zástupca zamestnávateľskej organizácie, alebo zástupca organizácie zamestnávateľov za zamestnávateľa, prípadne fyzická osoba, ktorá pri podnikaní zamestnáva zamestnancov.
Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a po vzájomnej dohode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové organizácie na spoločnom postupe nedohodnú, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.
Platnosť kolektívnej zmluvy je podmienená písomnou formou a podpísaním oprávnenými zástupcami obidvoch strán na tej istej listine a pri kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa tiež doložením zoznamu zamestnávateľov, za ktorých bola uzavretá.
Zákon ustanovuje neplatnosť kolektívnej zmluvy v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorá upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Rozšírenie platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie zamestnávateľov, ktorá zmluvu uzavrela, je formou súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní. Rozširovanie platnosti zmlúv má v právomoci Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len MPSVR SR).
Rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa možno len na organizáciu zamestnávateľov, ktorá v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zamestnáva najväčší počet zamestnancov alebo príslušný vyšší odborový orgán, ktorý v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zastupuje najväčší počet zamestnancov.
Naopak, zákon nepripúšťa možnosť rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa u zamestnávateľa:
Z postupu uzatvárania kolektívnych zmlúv vyplýva, že hociktorá zo strán podáva písomný návrh kolektívnej zmluvy. Druhá zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa nedohodnú inak. V odpovedi zdôvodní prípadné neprijatie návrhu alebo jeho časti. Tento proces musia zmluvné strany začať najmenej 60 dní pred skončením platnosti existujúcej kolektívnej zmluvy. Uzavretá kolektívna zmluva vyššieho stupňa a rozhodnutia rozhodcu, ktoré sa jej týkajú, sa ukladajú na MPSVR SR. Zákon strane zamestnávateľov a strane odborov ukladá povinnosť zoznámiť zamestnancov s obsahom kolektívnej zmluvy. MPSVR SR oznamuje uloženie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá má zákonné náležitosti, v Zbierke zákonov SR. V rámci procesných postupov upravuje zákon konanie v prípade kolektívnych sporov.
Zákon rozlišuje spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, ak z nich nevznikajú nároky jednotlivcom. Najčastejšie pôjde o dohodnutie stupňa participácie na riadení, o spolurozhodovaní, o poskytovaní informácií, o vzťahoch k odborovej organizácii, o podmienkach efektívnej zamestnanosti, rekvalifikácie, o rozsahu pomoci pri uvoľňovaní zamestnancov z dôvodov zamestnanosti, rekvalifikácie, o rozsahu pomoci pri uvoľňovaní zamestnancov z dôvodov štrukturálnych zmien, o spory pri tvorbe sociálneho fondu, o zabezpečovanie niektorých pracovných podmienok, o celkový rast miezd a pod.
Ak sa sociálni partneri nevedia dohodnúť na znení kolektívnej zmluvy, môžu si na riešenie sporu prizvať nezávislého sprostredkovateľa. Ten môže byť vybraný zo zoznamu vedeného na MPSVR SR alebo sa partneri dohodnú na inej osobe, ktorej obidvaja dôverujú. Ak sa zmluvné strany na sprostredkovateľovi nedohodnú, určí sprostredkovateľa na návrh ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVR SR.
UŽITOČNÁ RADA
Zo zákona vyplýva podmienka, aby bola žiadosť o riešenie spornej situácie podaná najneskôr 60 dní od predloženia písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy. Ďalšie podmienky pri podávaní žiadosti, ako je obsah žiadosti a vymedzenie predmetu sporu, sú ustanovené v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Ten tiež ustanovuje, že písomná žiadosť musí obsahovať aj prílohy vo dvoch vyhotoveniach.
O návrhu riešenia sporu pred sprostredkovateľom vyhotoví sprostredkovateľ do 15 dní odo dňa, v ktorom obdržal žiadosť o riešenie sporu, písomný záznam. Sprostredkovateľ odovzdá záznam zmluvným stranám a ak sprostredkovateľa určilo ministerstvo, aj ministerstvu.
Za neúspešný sa považuje spor, ktorý do 30 dní od prijatia žiadosti o riešenie situácie alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa nie je vyriešený. Zákon nevylučuje možnosť požiadať o riešenie kolektívneho sporu ďalšieho sprostredkovateľa. Náklady konania pred sprostredkovateľmi uhrádza každá zo zmluvných strán jednou polovicou. Ďalší postup pri neúspešnosti konania pred sprostredkovateľom je, že zmluvné strany môžu po dohode písomne požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore.
Ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy a zmluvné strany sa na riešení sporu pred rozhodcom nedohodli, určí rozhodcu na návrh ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVR SR. Úlohou rozhodcu je do 15 dní od začatia konania písomne oznámiť zmluvným stranám rozhodnutie, ktoré ukončí spor a určí platnosť kolektívnej zmluvy.
Sprostredkovatelia sa vyberajú z fyzických a právnických osôb, najmä na základe ich žiadostí alebo na návrh štátnych orgánov, vedeckých inštitúcií, vysokých škôl, zástupcov zamestnávateľov alebo odborových orgánov. Do zoznamu sprostredkovateľov môže MPSVR SR zapísať fyzickú osobu, ktorá so zápisom vyslovila súhlas, ak spĺňa podmienky ustanovené v zákone a ktorá:
V prípade právnickej osoby sa do zoznamu sprostredkovateľov zapíše právnická osoba spĺňajúca podmienky a súhlasiaca s výkonom sprostredkovateľskej činnosti. Zápis do zoznamu sprostredkovateľov vykoná ministerstvo aj pri výbere rozhodcov z fyzických osôb. Pred zápisom do zoznamu rozhodcov sa overí ich odborná spôsobilosť z hľadiska odborného zamerania, najmä z pracovnoprávnej, mzdovej a sociálnej oblasti.
Do zoznamu rozhodcov sa môže zapísať fyzická osoba, ktorá so zápisom vyslovila súhlas a spĺňa na výkon rozhodcovskej činnosti rovnaké podmienky ako sprostredkovateľ. Zo zoznamu sa vyčiarkne sprostredkovateľ a rozhodca, ak:
Upozornenie
Rozhodnutie rozhodcu o plnení kolektívnej zmluvy nadobúda právnu moc vtedy, ak do 15 dní žiadna zmluvná strana nepodala návrh na zrušenie rozhodnutia. Ak súd podaný návrh na zrušenie rozhodnutia zamietne, právoplatné je pôvodné rozhodnutie rozhodcu. Ak zmluvná strana neplní právoplatné rozhodnutie rozhodcu, môže sa druhá strana domáhať plnenia súdnou cestou. Kým náklady sprostredkovateľa uhrádzajú rovným dielom zmluvné strany, náklady konania pred rozhodcom včítane ich odmeny uhrádza MPSVR SR.
Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy (ďalej len KZ) ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže odborový orgán vyhlásiť štrajk za uzavretie KZ.
Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje podnikový odborový orgán. Musí s tým však súhlasiť najmenej polovica zamestnancov, ktorých sa má KZ týkať. Ak ide o štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, vyhlasuje ho príslušný vyšší odborový orgán. Ale o jeho začatí sa rozhoduje na podnikovej úrovni, pretože podmienkou je súhlas najmenej polovice zamestnancov, ktorých sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa týkať.
Podnikový odborový orgán musí písomne oznámiť zamestnávateľovi aspoň tri pracovné dni vopred:
Aspoň dva dni pred začatím štrajku musí odborový orgán písomne oznámiť zamestnávateľovi informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a služieb.
UŽITOČNÁ RADA
Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil pri začatí štrajku. Zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku.
Z hlasovania o štrajku a z účasti na štrajku sú vylúčené niektoré kategórie zamestnancov (napr. zamestnanci pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom, ropovodov alebo plynovodov, sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a zborov, príslušníci hasičských a záchranných zborov a zamestnanci pracujúci v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, ako i zamestnanci vykonávajúci pre zamestnanca práce iba na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Pre riešenie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov je podstatné, aby sa výsledky hlasovania zaznamenali písomne. V prípade súdneho konania bude slúžiť záznam ako dôkazový materiál.
Veľmi podstatné pri štrajku je, že odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku. Týka sa to zabezpečenia ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel, s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.
Zákon upravuje aj podmienky solidárneho štrajku, ktorým sa rozumie štrajk na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy. Podmienkou je, aby medzi zamestnávateľmi bola taká hospodárska nadväznosť alebo iná súvislosť, ktorá vyhlásením solidárneho štrajku môže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku.
Pri nesplnení zákonných podmienok sa štrajk podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní stáva nezákonným, ak:
Pre účastníkov štrajku je dôležité poznať pracovnoprávne nároky, pretože počas účasti na štrajku im neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. Z hľadiska neprítomnosti v práci, za predpokladu, že štrajk nie je nezákonný, sa posudzuje účasť na štrajku ako ospravedlnená neprítomnosť v práci. Ak počas trvania štrajku ochorie účastník alebo člen jeho rodiny, nepatrí mu nemocenské ani podpora pri ošetrovaní člena rodiny. Nemocenské poistenie a podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí zamestnancovi vtedy, ak tento nárok vznikol ešte pred vyhlásením štrajku. Na účely dôchodkového zabezpečenia sa považuje účasť na štrajku s výnimkou nezákonného štrajku za výkon práce.
UPOZORNENIE
Za škodu, ktorá vznikne v priebehu štrajku, zodpovedá účastník štrajku zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ účastníkovi štrajku. Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce štrajkom, t. j. za ušlú mzdu zamestnanca a za ušlý zisk zamestnávateľa účastník štrajku zamestnávateľovi a zamestnávateľ účastníkovi štrajku nezodpovedajú.
V prípade, že súd rozhodol, že štrajk bol alebo je nezákonný, odborová organizácia, ktorej orgán štrajk vyhlásil, zodpovedá podľa osobitných predpisov zamestnávateľovi za škodu, ktorá mu takýmto štrajkom vznikla.
Opakom štrajku je výluka a rozumie sa ňou čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom. Začatie výluky, jej rozsah, dôvody, ciele a menný zoznam zamestnancov, voči ktorým je výluka uplatnená, musí zamestnávateľ písomne oznámiť príslušnému odborovému orgánu aspoň tri pracovné dni vopred. V rovnakej lehote je zamestnávateľ povinný oznámiť výluku zamestnancom, voči ktorým je uplatnená.
Výluku môže vyhlásiť iba jednotlivý zamestnávateľ, nikdy nie organizácia zamestnávateľov, z čoho vyplýva, že výluka nie je možná v prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Zákon tiež nepozná solidárnu výluku.
Obdobne ako pri štrajku, aj pri výluke sú stanovené prípady nezákonnosti výluky. Výluku nemožno vyhlásiť v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení alebo živelných udalostí. Zákonné možnosti, ako čeliť prostredníctvom výluky požiadavkám odborových orgánov, nemá zamestnávateľ v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnej starostlivosti, pri obsluhe zariadení jadrovej energetiky, ropovodov, plynovodov a tiež telekomunikácií. Toto právo nemajú ani sudcovia a prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov, letovej prevádzky a zborov požiarnej ochrany.
Návrh na určenie nezákonnosti výluky na krajský súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný zamestnávateľ, proti ktorému tento návrh smeruje, môže podať príslušný odborový orgán alebo prokurátor.
Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu, pretože bola voči nemu uplatnená výluka, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnancovi prislúcha náhrada mzdy, ale iba vo výške polovice priemerného zárobku.
Tak ako je vyhlásenie výluky v právomoci jednotlivého zamestnávateľa, aj rozhodnutie o ukončení výluky môže uskutočniť len tento jednotlivý zamestnávateľ. Aby sa okamžite po ukončení výluky uplatňovali všetky pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom tak ako pred výlukou, je zamestnávateľ povinný svoje rozhodnutie bez zbytočného odkladu oznámiť nielen odborovému orgánu, ale aj zamestnancom.
Podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) v prípade, že u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo KZ vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa.